A máme v ňom aj dočasné mamičky - sestričky. Mgolole je totiž jeden veľký kláštor. Nie je to len jedna budova, ale hneď niekoľko. Afrika sa niekedy naozaj nezdá. My sme sa však veľmi potešili novému miestu. Znamenalo to pre nás totiž to, že ideme naozaj niečo robiť a byť užitoční (teda aspoň dúfame). Do Mgolole sme dorazili minulý týždeň, Privítala nás atka predstavená, ktorá má naozaj veľmi pekné meno - Mama Flora. Hneď nám povedala, že môžeme za ňou kedykoľvek prísť, s čímkoľvek, čo nás trápi, ako k svojej mame. Poukazovala nám kláštor a miesta, kde by sme mali pomáhať a pracovať. Zaviedla nás aj do domčeka, v ktorom bývajú dve sestry - sestra Simphorosa a sestra Pirisila, staršie siroty a vlastne už aj my. Veľmi pekné ubytovanie. Máme izbičku na spanie spolu s celým sociálnym zariadením - teplá voda a splachovacie wécko. Dokonca je tam aj čerstvejší vzduch, keďže blízko nás sú hory. Po všetkých prezentáciách kláštora sme sa rozlúčili s Bernardom, ktorý sľúbil, že nás príde vo štvrtok pozrieť, a v sobotu si pre nás príde na víkend. My sme sa mohli vybaliť a udomácniť. V pondelok poobede naše kroky smerovali k sirotám. Rozhodli sme sa totiž, že každé popoludnie budeme tráviť s týmito detičkami. Je ich okolo 23, asi v troch vekových kategóriách: úplne najmenšie do troch rokov, ďalšie od 3 do 6 a poslednú skupinu tvoria základoškoláci. Sestry sa o siroty veľmi dobre starajú. Sú vlastne ich mamy, keďže tie vlastné už nemajú. Poobede sú tieto detiská naozaj pojašené, ale aj tak si nás hneď získali. Keďže po anglicky vedia len tí zakládoškoláci - aj to nie všetci, tým najmenším stačí ak ich ponesiete na rukách, zaspievate im slovenskú pesničku, či robíte grimasky, na ktorých sa smejú. Presvedčili sme sa, že tu stačí, ak deťom venujete svoj čas. Nemusíte ich učiť nič, len ukázať, že ste tu pre nich, a že ich máte radi. A ako hovorí moja teta - žiť ich život, s tým, čo majú. Naše poobedia teda patria detičkám. Určite ste zvedaví, čo robíme v ranných a dopoludňajších hodinách. Máme tu na výber dve dielne - výroba hostií alebo tlačiareň. A tak chodíme na striedačku do oboch z nich. V dielni na výrobu hostií sú aj sestry, čo vyrábajú sviečky. Tie sú však pre nás náročnejšie, preto sa venujeme radšej hostiám. Pečieme ich, aj vyrezávame. Je tu sestra Epafracia, ktorá je myslím veľmi šťastná, že nepracuje sama, a že jej pomáhame. Keď prídeme, ukradne nám mobily a rada sa hrá Angry birds, či len tak pozerá fotky. Zaujímavá je aj práca v tlačiarni. Oddeľujeme vytlačené papiere, zastrihávame knihy, či dokonca ich vyrábame. Je to naozaj skvelá skúsenosť a dáva nám to dosť veľa. Pri sestrách je okrem nás aj jedna dievčina z Nemecka. Má iba 18 rokov a volá sa Paulina, stará sa iba o siroty, a do Mgolole prišla na pol roka. Naozaj zaujímavé príbehy píše život. Zaujímavé plány má Boh. Určite pre každého, a my sme mu veľmi vďační za Mgolole. Uvidíme, ako dlho v ňom ostaneme. Momentálne sme však u Bernarda, keďže mňa - Stanku trápi zdravie. Prosíme vás aj naďalej o modlitby, aby sme mohli pokračovať v plánoch, ktoré si pre nás Boh pripravil. Máme vás radi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára